Co se skrývá pod pokličkou talentových soutěží?

17. 01. 2018 1 0 Univerzita Zpět na Úvod

Možná jste již zaregistrovali upoutávky na další ročník populární talentové soutěže SuperStar. Vyzpovídali jsme jednoho z účastníků předešlé řady a studenta ČZU, Samuela Sleziaka, o tom, jak vlastně tyto soutěže probíhají, a prozradil nám i něco ze zákulisí.

Samuel se v roce 2015 zúčastnil pěvecké soutěže Československá SuperStar,

kde skončil mezi dvaceti nejlepšími a vyzkoušel si i přímý přenos.

Nyní studuje třetí ročník oboru Ekonomika a management na PEF CZU a na rodném

Slovensku hraje s kapelou The Carmines.

Proč ses rozhodl jít na školu do Čech?

Jeden z dôvodov bol, že mi v Prahe žije strýko a s ním mám dosť dobrý vzťah, tak on ma tak trochu ukecal sem ísť. Ďalšie dôvody boli také, že je to pekné mesto, veľa možností… Rozhodoval som sa medzi Bratislavoua Prahou. Bratislava sa mi síce až tak nepáči, ale zas tam mám viac známycha kamošov. Tu predsa len až toľko známych nemám. No nakoniec som sa rozhodol pre Prahu, časom sa možno vrátim do Bratislavy.

Jaký jsi student?

Jedna profesorka povedala, že študent spraví všetko preto, aby nemuselrobiť nič. To je presne moja definícia. Spravím to čo mám, čo je potrebné,ale viac ani nie.

Kde je největší šance Tě v univerzitním kampusu nejčastěji potkat?

Neviem, netrávim tu až tak veľa času a príliš sa ani nepohybujem v tomto areáli, občas zájdem do menzy, samozrejme do školy a párkrát som bol so spolužiakmi niekde tu na Céčku, ale to bolo za tie dva roky možno trikrát. Keď idem niekam von, tak skôr niekam do centra. V tomto areáli skôr sedímna koleji, až tak sa tu nesocializujem.

Ušní známka zpovídaného

Jméno: Samuel SleziakPovolání: student ČZU, muzikantKrátký životopis: Samuel jeslovenský muzikant, který sezúčastnil soutěže SuperStar aumístil se v TOP 20. Nyní studujetřetí ročník PEF a hraje s kapelouna rodném Slovensku.

Takže nevymetáš zdejší školní bary?

Nie, nie som ten typ… Teda som, ale zatiaľ nie v tomto areáli (smích).

Ako začali live prenosy, tak sa niektoré vzťahy začali veľmi zaujímavo vykresľovať .

V roce 2015 ses zúčastnil talentové soutěže Česko Slovenská SuperStar, kde ses dostal do semifinále, tzn. mezi 20 nejlepších. Jak Ti účast v soutěži pomohla s hudební kariérou?

Ty vo*e, som už dlho nerozprával o SuperStar (smích)… Ako mi pomohla s kariérou?... Neublížila mi… Asi to pomohlo v tom, že sme tam boli chvíľutak viac na očiach. Je to pomoc, ale ono to nevydrží. Skôr je to o tom, že som spoznal ľudí z toho biznisu, čo sa pohybujú v tom hudobnom trhu. Asi to sa tam dá najviac využiť, spraviť si nejaké známosti.

Co Ti SuperStar dala? Za co jsi této soutěži nejvíce vděčný?

Asi tie skúsenosti, nejaké priateľstvá a známosti.

Je něco, co Tě naopak v soutěži naštvalo?

Myslím, že nič ma nejak výraznejšie nenaštvalo, len nejaké drobnosti občas.

Na Slovensku máš svou kapelu The Carmines. Dali jste se dohromady užpřed soutěží nebo až po?

Teraz si už ani nepamätám, ako to bolo…S gitaristom som hral už aj pred tým chvíľku, asi pár mesiacov sme len tak vo dvojici niečo hrali, také menšie veci. A potom po súťaži sme sa dali dokopy aj s bubeníkom, takže teraz sme oficiálne traja, ale chceli by sme to ešte rozšíriť, posunúť zas na vyšší level.

Kde nejčastěji hrajete?

Hráme zatiaľ len na Slovensku, väčšinou hráme v okolí Ružomberka, odkiaľ pochádzam. Ale párkrát sme už napríklad hrali aj v Bratislave. Snažíme sa dostať na rôzne miesta. Väčšinou hráme tak po kaviarňach alebo kultúrnych udalostiach, boli aj nejaké menšie festivaly, ale to ešte až tak veľa nie, ale snáď bude.

Vtedy mi to ani nedochádzalo. Ešte teraz, keď si sem tam spomeniem, tak si poviem že „Ty vo*e, sranda že som bol live.“

Nás i naše čtenáře by jistě zajímalo, jak to vlastně v takových talentových soutěžích chodí.Prozradil bys nám nějaké perličky ze zákulisí? Jsou soutěžící opravdu takovípřátelé, jak se na obrazovkách zdá, nebo zde panuje nějaká výraznější rivalita?

Tak aj mne sa najprv zdalo, že sme všetci priatelia. Kým nás bolo ešte tak veľa, tak sme sa ani veľmi neregistrovali. Potom keď už nás bolo asi päťdesiat, keď bola pláž a divadlo, tak tam už sme sa viac spoznávali a vznikali také skupinky. A potom keď nás už zostalo dvadsať, tak pred semifinále sme boli na workshope, tam sme sa tak všetci spoznali. To bolo fakt super, tam sme sa brutálne zabavili každý. Samozrejme boli ľudia, ktorí si sadli viac, niektorí menej, ale všetci sme relatívne v pohodespolu vychádzali. Ale keď začali live prenosy, tak sa niektorí ľudia a vzťahyzačali zaujímavo vykreslovať.

Písničky si vybírají soutěžící sami nebo jsou určené nebo dostanou nějakýseznam?

Záleží v akom kole. Na castingy sme dostali zoznam odporučených piesní, ale mohli sme si aj sami navrhnúť a prekonzultovať to s nimi. V divadle sme si viac menej tiež vyberali sami, len v kole s klavírom sme dostali pridelené pesničky, ktoré sme sa za jeden deň museli naučiť. A duety boli tiež pridelené, aj páry boli rozdelené, aj pesnička. V semifinále sme si znovamali navrhnúť pár pesničiek, a oni to s nami prekonzultovali a vybrali sme najvhodnejšiu.

Marta Jandová za mnou prišla na jedno nakrúcanie aj s dieťaťom a vravela že „Hele, tatínek…,“ lebo sa vraj podobám na jej muža.

V rámci semifinále sis vyzkoušel i přímý přenos. Jak jsi to prožíval?

Neviem, na jednej strane som si to celé užíval, ale mal som z toho aj dosťveľký stres. Bola sranda to zažiť, vidieť to všetko okolo, že ako to fungujea ešte byť toho súčasťou, to bola pecka. Vtedy mi to ani nedochádzalo, ešte teraz keď si sem tam spomeniem, tak si poviem že „Ty vo*e, sranda že som bol live.“

A co porotci? Byli přátelští? Jak se k vám chovali?

My sme sa s nimi v zákulisí až tak často nestretli, aspoň pokiaľ som bol ja v súťaži. Oni väčšinou prišli len na nakrúcanie. Tam k nám boli veľmi milí. Napríklad aj Habera za nami prišiel a pýtal sa, ako sa máme, že sa nemáme stresovať a tak. Snažili sa nás povzbudiť. Keď už sa s nimi človek stretol, tak boli zlatí. Napríklad Jandová prišla na jedno nakrúcanie aj s dieťaťom, prišla za mnou a vravela že „Hele, tatínek…,“ lebo sa vraj podobám na jej muža.

Tím pádem jsi částečně odpověděl na mojí další otázku. Baví se se soutěžícími i mimo kamery?

Bavia, ale väčšinou len tak prehodia pár slov, pretože na dlhšie rozhovory ani nebol veľmi čas, vždy sa buď nakrúcalo, a keď bola pauza tak sme boli v rozličných priestoroch.

Snaží se soutěžícím pomáhat?

Áno snažili sa, keď sa napríklad išlo nakrúcať divadle, tak každý mal nejaký príhovor a snažili sa nás nejako podporiť, že sa nemáme stresovať a takéto veci. Takto nám vždy niečo povedali na podporenie.

Účasť by som odporučil niekomu, kto vie spievať a fakt že dobre.

Podepisovali jste nějakou smlouvu?

Jednu zmluvu sme podpisovali hneď na začiatku každý, kto sa prihlásil.A potom finalisti ešte podpisovali ďalšiu.

Absolvovali jste v rámci SuperStar nějaké lekce, hodiny, workshopy?

Keď sme boli Top 20, tak sme mali jeden workshop, to bolo asi tri týždne pred semifinále. Tam sme vyberali pesničky na semifinále, cez deň sme mali rôzne aktivity a potom večer sme už mali voľno. A ešte sme mali pred semifinále jeden víkend akože zmena image.

Vzpomeneš si na nějaký významný moment, který Ti utkvěl v paměti?

Tých bolo veľa… Asi z každého kola niečo. Ale keď mám vyberať jeden taký dobrý, pozitívny, tak asi na tom workshope. Tam bolo fakt super, škoda, že to netrvalo dlhšie. Všetci sme si rozumeli, zabavili sme sa, tam to bolo vážne super.

Doporučil bys dalším začínajícím zpěváků účast v podobných soutěžích?

Podľa toho komu. Ak by nevedel spievať, tak nie. Ale ak by vedel spievať,a fakt že dobre, plus by sa vedel predať, tak prečo nie. Ale neodporúčal by som to asi pätnásťročným a podobne. Minimálne osemnásť by som povedal. Ale záleží od toho človeka, aký je vyspelý. Predsa len keby to vyhral pätnásťročný, tak by sa asi zbláznil. Ja osobne si myslím, že je lepšie, keď už to vyhrá niekto starší, lebo skôr vie, ako s tým naložiť.

A poslední otázka na závěr. Jaký máš názor na klecový chov drůbeže?

Hmm, klecový chov drůbeže... O tom som sa učil na zemědělských systémoch niečo, to si pamätám (smích)... Čo ja viem? Dnešná doba no… Keďže my ľudia chceme čoraz viac a je nás čoraz viac, tak Zem s nami nestíha. Nestačia nám zdroje, tak musíme robiť, čo sa dá. Určite to nie je dobre. Ale samozrejme, kto si to môže dovoliť, tak nemusí jesť také mäsoa podobné veci… ale bude aj horšie…